Stránka na ktorej sa dozviete o fyzike to, čo potrebujete.
Merkúr:
Bol pomenovaný podľa
posla bohov , keďže sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo
všetkých planét. Bol známy už od staroveku, hoci je ťažšie
pozorovateľný voľným okom. Keďže jeho dráha sa nachádza vo
vnútri dráhy , nikdy sa na oblohe nevzdiali o viac ako 28°, a
preto ho možno pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo
večer, krátko po západe Slnka. Aj tak môže byť niekedy pomerne
nápadným objektom na večernej či rannej oblohe.
Venuša:
Počas mnohých nocí sa na západnej oblohe pri súmraku zjavuje jasná
hviezda. Voláme ju Večernica, no nie je to hviezda, ale planéta VENUŠA. Inokedy
VENUŠA jasne žiari na východnej oblohe pri východe Slnka. Vtedy ju nazývame
Zornička. Po Mesiaci je venuša najjasnejším objektom na oblohe. Je to preto,
lebo sa dostáva zo všetkých planét najbližšie k Zemi. Okrem toho je VENUŠA
zahalená do hustých bielych mrakov, ktoré dobre odrážajú slnečné svetlo. VENUŠA
je iba o niečo menšia ako ZEM a aj ona pozostáva prevažne z kameňa a má hustú
atmosféru.
Zem:
V poradí treťou planétou od Slnka je náš domov, ZEM. Určitým spôsobom je
taká ako ostatné planéty. Otáča sa okolo vlastnej osi ako valček (raz za deň) a
obieha okolo Slnka (raz za rok). Podobne ako jej vesmírni susedia, Venuša a
Mars, je to teleso prevažne kamenisté. A podobne ako väčšina planét je obklopená
vrstvou plynu, ktorú nazývame atmosféra. Na druhej strane však Zem je celkom
odlišná od ostatných planét slnečnej sústavy. Predovšetkým je domovom miliónov a
miliónov rôznych druhov rastlín a živočíchov s rozmermi od mikróbov viditeľných
iba pod mikroskopom až po obrovské zvieratá merajúce až 27 metrov. Pokiaľ vieme,
na iných planétach nie sú stopy po živote. Zem sa zrodila ako horúca žeravá guľa
roztavených skál asi pred 4,6 miliardy rokov.
Mars:
Mars je planéta, ktorá sa po Venuši nachádza najbližšie k Zemi. Pre svoje
červenooranžové sfarbenie je to jedna z najľahšie pozorovateľných planét. Často
sa nazýva Červena planéta. Je to výstižne pomenovanie, pretože medziplanetárne
sondy ukázali, že celý povrch planéty ma hrdzavočervený povrch. Mars ma dve malé
mesiace nazývane Fobos a Deimos. Sú to kusy skál v tvare zemiakov, zjavene
krátermi. Aj väčší z nich, Fobos, ma priemer iba 28 kilometrov. V určitom zmysle
sa Mars podobá Zemi. Jeho "deň" je iba o niečo dlhší ako náš.
Jupiter:
Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka. Je
to zároveň najväčšia planéta Slnečnej sústavy, bol
teda právom pomenovaný po vládcovi rímskych bohov.
Na oblohe je pozorovateľný po väčšinu roka ako veľmi
nápadný objekt. V priemere je štvrtým najjasnejším
objektom na oblohe (po Slnku, Mesiaci a
Venuši).Jeden obeh okolo Slnka trvá Jupiteru takmer
12 rokov v strednej vzdialenosti 779 miliónov
kilometrov. Je to najrýchlejšie rotujúca planéta.
Jednu otočku okolo vlastnej osi vykoná za necelých
10 hodín. Svojím priemerom 142 984 kilometrov
mnohokrát prevyšuje Zem. Jupiter obklopuje mohutná
atmosféra, ktorá sa skladá prevažne z vodíka (asi
90%) a hélia (okolo 10%). Jupiter nemá pevný povrch
v tom zmysle ako planéty zemského typu. Smerom do
stredu planéty teplota a tlak postupne rastú. Vo
veľkých hĺbkach, kde je tlak už dostatočne veľký,
prechádza prostredie z plynného na kvapalné. V samom
strede planéty sa nachádza pravdepodobne len
relatívne malé pevné jadro.
Saturn:
Saturn je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy. Je najvzdialenejšou
planétou, ktorú možno vidieť voľným okom .Je viditeľný ako hviezda, ale už v 8
cm ďalekohľad nám zo Saturna urobí jeden z najkrajších objektov na oblohe.
Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia.
Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho Kronosa), ktorý
je syn Urána a otec Dia (= Jupitera). Žltkavý povrch planéty so striedavo
jasnejšími a tmavšími pásmi pripomína povrch Jupitera. Je však menej aktívni a
uvidíme na ňom manej detailov ako na Jupiterovi. Jasnosť Saturna na oblohe sa
kolíše so zmenou jeho vzdialenosti od Zeme a Slnka ako aj s natočenia prstencov
voči nám v intervale od 1,5m do -0,4 m . Jemné, pohybujúce sa škvrny v atmosfére
Saturna sú mraky vodíka a metánu. Opticky určená teplota vonkajších vrstiev
oblakov dosahuje - 190 až -180 °C. Pozorované biele škvrny v atmosfére Saturna
sú pravdepodobne veľké výbuchy plynov z vnútra planéty. Útvary rýchle menia svoj
tvar a po čase miznú. V hĺbke 500 km pod vrcholmi mrakov je už tekutý vodík,
vodíkový oceán, ktorý s narastajúcou vzdialenosťou od povrchu planéty do jej
vnútra nadobúda čoraz viac vlastností kovu. Zloženie vnútra Saturnu sa podobá
zloženiu Jupitera. Dráha Saturna okolo Slnka je eliptická, blízka kruhovej, s
excentricitou 0,0485. Jeden obeh okolo Slnka trvá 29,46 roka a obieha ho
rýchlosťou 9,66 km/s (34 703 km/h).
Urán:
Urán je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia. Je
pomenovaný podľa gréckeho praboha Urana - vládcu nebies, ktorý sa zrodil bez
otca z matky zeme Gaie, s ktorou splodil dvanásť Titanov. Najmladší z nich,
Kronos (= Saturn) ho zvrhol z trónu a prehlásil sa za vládcu.
Urán je prvou planétou objavenou v modernej histórii. Spozoroval ho 13. marca
1781 William Herschel pri mapovaní oblohy. Planétu náhodne spozorovali mnohí
hvezdári už predtým, ale nezistili, že ide o novú planétu, zaznamenávali Urán
ako bežnú hviezdu. Prvý ho takto zaznamenal v roku 1690 John Flamsteed a
priradil mu katalógové označenie 34 Tauri. Herschel planétu pomenoval na počesť
svojho kráľa "Georgium Sidus", neskôr sa nazývala Herschel. Meno Urán navrhol
Bode v súlade s pomenovaním ostatných planét podľa bohov antickej mytológie, ale
názov sa zaužíval až od polovice XIX. storočia.
Neptún:
Neptún je druhou najvzdialenejšou planétou od Slnka. Jej stredná
vzdialenosť od Slnka je asi 4,5 miliardy km. Zároveň je aj najchladnejšou
planétou z plynných obrov. Predpokladá sa, že pozostáva z malého kamenného jadra
obklopeného zmesou kvapalín a plynov.
Pretože modrá farba planéty pripomínala ľuďom more, pomenovali ju po rímskom
bohovi mora.
